Do Maďarska bez tankoch...
...kde si pripadám ako v Krajine Zázrakov...
Úvod
Rubrika Maďarsko Odkiaľ som a prečo som v Bratislave je pre túto story nedôležité. Skrátka tu som.
Po mojej turborýchlej kariére a akom – takom udomácnení v tomto meste sme s manželom niekedy v lete 2007 začali uvažovať o kúpe bytu. Mám dve deti, takže vo filtroch na stránkach s realitami som rýchlo vyhodila byty menšie ako trojizbové a oblasti ako Petržalka, či okolie Slovnaftu. Ľudia znalí situácie vedia, čo som ja pochopila až po mesiacoch bezúspešného hľadania: buď ustúpim zo svojich požiadaviek, alebo začneme obaja zarábať aspoň trojnásobok. Na oboch našich výplatných páskach sa pravidelne objavovali čísla vyššie ako priemerná mzda na Slovensku, ale dať 4 – 5 miliónov za byt bolo pre mňa nereálne. Pomaly som sa začala zmierovať s tým, že byt tak skoro nebude.
Až jedného dňa môj zákonitý položil osudovú otázku:
„Čo keby sme si kúpili dom v Maďarsku?“
... a tam to začalo...
37. Dobrá rada stojí groš...
Rubrika MaďarskoSeptember 2008 IV.
Keď som sa ako malá otcovi do niečoho veľmi múdro montovala, zvykol ma schladiť:
„Dobrá rada stojí groš. Ta si ju nechaj.“
A druhý citát, ktorý sa sem hodí, je:
„Keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore.“
Čím som chcela povedať:
Nebudem tvrdiť, že moje názory sú jediné správne. Ale myslím si, že na vytvorenie si obrazu človek potrebuje veľa a rôznych informácií. Realitky ovplyvniť neviem (výsledkom posledného pokusu je, že sa so mnou z celej kancelárie bavia až dvaja ľudia). Môžem len povedať svoj názor potenciálnym klientom. Ktorých od Maďarska nechcem odhovárať (sama aj po tom roku stále hrám o to, aby som tam vedela bývať), len možno poradiť, ako zvládnuť tento stret kultúr s čo najmenším stresom.
Takže, ako vám to v Maďarsku pôjde, veľmi záleží od vstupných faktorov.
Ak hovoríte po Maďarsky, zrejme by to nemal byť až taký problém. Vždy, keď sa vám niečo nebude zdať, môžete si za zodpovednou osobou zájsť sám (čo vám aj odporúčam. Nie vždy musí byť sprostredkovaná informácia pravdivá). Väčšina z tých osôb vás minimálne informuje. Sama som sa nestretla s tým, že by niekto na úradoch nebol ochotný aspoň poradiť.
Ak po Maďarsky nehovoríte, je to zložitejšie. Tu by som asi zvážila vlastné potreby a očakávania.
Ak ste typ, trpiaci utkvelou predstavou, že čašníčka sa má usmievať, vetu „reklamácie vybavujeme do 30 dní“ chápete tak, že v 30-ty deň to už proste MUSÍ byť vybavené, kvalitu podniku súdite podľa čistoty toaliet a o viac ako polovicu služieb, ktoré vám boli kedy poskytnuté, už druhýkrát nemáte záujem, Maďarsko si ihneď vyhoďte z hlavy.
Ak v podniku zvládate všetko, okrem situácie, kedy sa čašníčka pred vami napije z plastovej fľaše, aby vás informovala „Je kyslé, ta asi je suché, chcete?“, po čižmy reklamované v septembri zásadne nechodíte skôr ako na jar, v podnikoch toalety nevyužívate a kaderníčke, ktorá si pomýli čokoládovo hnedú farbu s oranžovou poviete „nevadí, stáva sa“, Maďarsko by vám nemalo robiť výraznejšie problémy.
No a ak by ste spomínanej čašníčke vzali fľašu rovno z rúk a napili sa z nej, je všetko v absolútnom poriadku. Akurát si myslím, že ak ste ten typ, sem ste sa nemohli dočítať, lebo ani v tretej kapitole ste stále nechápali, čo mi vadí a o čo mi vlastne ide.
Ak ste v druhej, alebo tretej skupine a rozhodli ste sa Maďarsko predsa len skúsiť, ponúkam pár svojich postrehov. Keby sa dal vrátiť čas a bol by opäť september 2007, aj tak by som sa pre Maďarsko rozhodla (napriek tomu, že ja patrím do prvej skupiny podľa vlastného delenia), ale pár vecí by som urobila inak. Napríklad:
- Realitnú kanceláriu si naozaj vyberajte starostlivo. Ak si kúpite topánky, ktoré sa rozpadnú, môžete ich reklamovať, máme zákony na ochranu spotrebiteľa. Ak nepochodíte, môžete sa sťažovať na obchodnej inšpekcii. A tak ďalej. Hra na dlho, ale stále sa máte kam obrátiť. Málokto to má chuť absolvovať kvôli topánkam. Ale nad realitkou nestojí nikto. Ak vás vyslovene nepodvedie (čo by ste museli na súde dokázať), neexistuje orgán, ktorý by mal nad ňou nejakú výkonnú moc. Napriek tomu, že kvôli celoživotným úsporám sa už asi každý podujme na akúkoľvek tortúru. Jediné, čo vám pomôže sú referencie. Ja viem, zohnať referencie v cudzej krajine nie je práve jednoduché. A v tom vám asi pomôžu len takéto blogy, chaty a diskusie (nestačí jeden, môže byť zaujatý, ako tento môj). Relevantnosť tých, ktoré prevádzkuje priamo realitná kancelária, by som silne zvažovala. Práve nedávno som na jednej takej stránke čítala článok, ktorý teda predaj nehnuteľností asi nezvýšil. Nepochopila som, prečo ho tam niekto dával. Alebo ak by som to chápala, tak už vôbec nechápem, prečo bol po pár dňoch stiahnutý...
- Či podpíšete zmluvu bez oficiálneho prekladu je na vás. Mne to úplne každý právnik vyčíta. Aj keď môj preklad nebol dokonalý, veľmi sa tomu blížil. „Môj prekladateľ“ je dosť dôveryhodná osoba na to, aby podstatné veci boli preložené správne. Lenže to, že on vedie v tomto smere TOP TEN rebríček v Rajke ešte neznamená, že na neho budete mať šťastie aj vy (prípadne, že budete vedieť, že je to on). Zo zákona máte právo žiadať zmluvu v reči, ktorej rozumiete, ak v niektorom z bodov zmluvy nie je spomenuté, že sa tohto práva vyslovene vzdávate (s trochou šťastia budete aj vedieť, že to tam je napísané). Veľmi pravdepodobne v nej bude aj niečo v tom zmysle, že akceptujete, že za chyby v preklade maklér nenesie zodpovednosť. Ja neľutujem, že som v tomto dôverovala, preklad bol skvelý. Ale po týchto skúsenostiach by som to opakovane už asi neurobila, z princípu opatrnosti voči všetkému. (Hypotéku z banky som nebrala, ale taký papier by som, pri všetkej úcte voči riaditeľovej jazykovej zdatnosti, bez oficiálneho prekladu s pečiatkou nepodpísala.)
- Nečakajte na aktivitu druhej strany. Možno na vás myslia, ale možno nie. A ako mi raz riaditeľ veľmi správne povedal:
„Maklér tu nie je na to, aby klienta otravoval a buzeroval. Ak klient vie, čo má urobiť, maklér nemá kompetencie ho naháňať.“ Takže, ak to neviete, pýtajte sa, možno len niekde nastal komunikačný šum.
- Ak podpisujete čokoľvek, kde sa niekto k niečomu zaväzuje, uvažujte aj nad faktami „do kedy“ a potom „čo ak nie“. Chcite sa dohodnúť aj na sankciách, resp. postupoch, ak sa protistrane nepodarí, na čom ste sa dohodli v časovom limite, ktorý vám sľúbili. (Možno nemeškajú vždy, ale určite nie výnimočne.)
- Pripravte sa na to, že papierov a dokladov, čo vám bude treba vybaviť a preložiť, bude veľa.
- V Maďarsku vám nie každý hneď ponúkne zmluvu o dielo, alebo akékoľvek potvrdenie. Je tam vysoké daňové zaťaženie, domáci sa tomu skôr vyhýbajú. Zvážte pre a proti tohto faktu.
- Dávajte si pozor na rozhodnutia, ktoré robíte na základe ústne podanej informácie. (Nebudem a ani nechcem tvrdiť, že sa všetci mýlia, alebo že máte chcieť všetko písomne, ale na základe toho, že architekt si myslel, že strecha sa môže zhodiť bez povolenia, mne vznikla pokuta 400 tisíc. A je to môj problém, nie architektov, ten svoje tvrdenie jednoducho poprie a je z toho von.)
- S ľuďmi na úradoch nepohnete. Štátna správa je asi všade rovnaká. Tu váš úspech závisí jedine od toho, ako váš maklér osobne vychádza s daným úradníkom. (Tuším jediná situácia, kde sa človek cíti ako doma.)
A na záver:
Zmierte sa s tým, že ak skúsite čokoľvek z toho, čo radím, nebudete obľúbení. Určite vám dajú najavo, že „takto sa to u nich nerobí“. Buď si budete stáť za svojím, alebo v rámci „kľudu v rodine“ ustúpite. Ale rozhodnite sa pre jedno a za jazdy to nemeňte. Ja som najprv ustupovala, potom začala jačať. Výsledkom je, že ani reálne nemám, čo som už dávno mala mať, aj sú na mňa všetci alergickí.
Takže, moje názory viete, názory realitky si pri kúpe určite vypočujete a rozhodnite sa podľa seba. Ako hovorí ďalšia moja obľúbená veta:
„Svoju cestu do pekla si každý nájde sám.“
„Dobrá rada stojí groš. Ta si ju nechaj.“
A druhý citát, ktorý sa sem hodí, je:
„Keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore.“
Čím som chcela povedať:
Nebudem tvrdiť, že moje názory sú jediné správne. Ale myslím si, že na vytvorenie si obrazu človek potrebuje veľa a rôznych informácií. Realitky ovplyvniť neviem (výsledkom posledného pokusu je, že sa so mnou z celej kancelárie bavia až dvaja ľudia). Môžem len povedať svoj názor potenciálnym klientom. Ktorých od Maďarska nechcem odhovárať (sama aj po tom roku stále hrám o to, aby som tam vedela bývať), len možno poradiť, ako zvládnuť tento stret kultúr s čo najmenším stresom.
Takže, ako vám to v Maďarsku pôjde, veľmi záleží od vstupných faktorov.
Ak hovoríte po Maďarsky, zrejme by to nemal byť až taký problém. Vždy, keď sa vám niečo nebude zdať, môžete si za zodpovednou osobou zájsť sám (čo vám aj odporúčam. Nie vždy musí byť sprostredkovaná informácia pravdivá). Väčšina z tých osôb vás minimálne informuje. Sama som sa nestretla s tým, že by niekto na úradoch nebol ochotný aspoň poradiť.
Ak po Maďarsky nehovoríte, je to zložitejšie. Tu by som asi zvážila vlastné potreby a očakávania.
Ak ste typ, trpiaci utkvelou predstavou, že čašníčka sa má usmievať, vetu „reklamácie vybavujeme do 30 dní“ chápete tak, že v 30-ty deň to už proste MUSÍ byť vybavené, kvalitu podniku súdite podľa čistoty toaliet a o viac ako polovicu služieb, ktoré vám boli kedy poskytnuté, už druhýkrát nemáte záujem, Maďarsko si ihneď vyhoďte z hlavy.
Ak v podniku zvládate všetko, okrem situácie, kedy sa čašníčka pred vami napije z plastovej fľaše, aby vás informovala „Je kyslé, ta asi je suché, chcete?“, po čižmy reklamované v septembri zásadne nechodíte skôr ako na jar, v podnikoch toalety nevyužívate a kaderníčke, ktorá si pomýli čokoládovo hnedú farbu s oranžovou poviete „nevadí, stáva sa“, Maďarsko by vám nemalo robiť výraznejšie problémy.
No a ak by ste spomínanej čašníčke vzali fľašu rovno z rúk a napili sa z nej, je všetko v absolútnom poriadku. Akurát si myslím, že ak ste ten typ, sem ste sa nemohli dočítať, lebo ani v tretej kapitole ste stále nechápali, čo mi vadí a o čo mi vlastne ide.
Ak ste v druhej, alebo tretej skupine a rozhodli ste sa Maďarsko predsa len skúsiť, ponúkam pár svojich postrehov. Keby sa dal vrátiť čas a bol by opäť september 2007, aj tak by som sa pre Maďarsko rozhodla (napriek tomu, že ja patrím do prvej skupiny podľa vlastného delenia), ale pár vecí by som urobila inak. Napríklad:
- Realitnú kanceláriu si naozaj vyberajte starostlivo. Ak si kúpite topánky, ktoré sa rozpadnú, môžete ich reklamovať, máme zákony na ochranu spotrebiteľa. Ak nepochodíte, môžete sa sťažovať na obchodnej inšpekcii. A tak ďalej. Hra na dlho, ale stále sa máte kam obrátiť. Málokto to má chuť absolvovať kvôli topánkam. Ale nad realitkou nestojí nikto. Ak vás vyslovene nepodvedie (čo by ste museli na súde dokázať), neexistuje orgán, ktorý by mal nad ňou nejakú výkonnú moc. Napriek tomu, že kvôli celoživotným úsporám sa už asi každý podujme na akúkoľvek tortúru. Jediné, čo vám pomôže sú referencie. Ja viem, zohnať referencie v cudzej krajine nie je práve jednoduché. A v tom vám asi pomôžu len takéto blogy, chaty a diskusie (nestačí jeden, môže byť zaujatý, ako tento môj). Relevantnosť tých, ktoré prevádzkuje priamo realitná kancelária, by som silne zvažovala. Práve nedávno som na jednej takej stránke čítala článok, ktorý teda predaj nehnuteľností asi nezvýšil. Nepochopila som, prečo ho tam niekto dával. Alebo ak by som to chápala, tak už vôbec nechápem, prečo bol po pár dňoch stiahnutý...
- Či podpíšete zmluvu bez oficiálneho prekladu je na vás. Mne to úplne každý právnik vyčíta. Aj keď môj preklad nebol dokonalý, veľmi sa tomu blížil. „Môj prekladateľ“ je dosť dôveryhodná osoba na to, aby podstatné veci boli preložené správne. Lenže to, že on vedie v tomto smere TOP TEN rebríček v Rajke ešte neznamená, že na neho budete mať šťastie aj vy (prípadne, že budete vedieť, že je to on). Zo zákona máte právo žiadať zmluvu v reči, ktorej rozumiete, ak v niektorom z bodov zmluvy nie je spomenuté, že sa tohto práva vyslovene vzdávate (s trochou šťastia budete aj vedieť, že to tam je napísané). Veľmi pravdepodobne v nej bude aj niečo v tom zmysle, že akceptujete, že za chyby v preklade maklér nenesie zodpovednosť. Ja neľutujem, že som v tomto dôverovala, preklad bol skvelý. Ale po týchto skúsenostiach by som to opakovane už asi neurobila, z princípu opatrnosti voči všetkému. (Hypotéku z banky som nebrala, ale taký papier by som, pri všetkej úcte voči riaditeľovej jazykovej zdatnosti, bez oficiálneho prekladu s pečiatkou nepodpísala.)
- Nečakajte na aktivitu druhej strany. Možno na vás myslia, ale možno nie. A ako mi raz riaditeľ veľmi správne povedal:
„Maklér tu nie je na to, aby klienta otravoval a buzeroval. Ak klient vie, čo má urobiť, maklér nemá kompetencie ho naháňať.“ Takže, ak to neviete, pýtajte sa, možno len niekde nastal komunikačný šum.
- Ak podpisujete čokoľvek, kde sa niekto k niečomu zaväzuje, uvažujte aj nad faktami „do kedy“ a potom „čo ak nie“. Chcite sa dohodnúť aj na sankciách, resp. postupoch, ak sa protistrane nepodarí, na čom ste sa dohodli v časovom limite, ktorý vám sľúbili. (Možno nemeškajú vždy, ale určite nie výnimočne.)
- Pripravte sa na to, že papierov a dokladov, čo vám bude treba vybaviť a preložiť, bude veľa.
- V Maďarsku vám nie každý hneď ponúkne zmluvu o dielo, alebo akékoľvek potvrdenie. Je tam vysoké daňové zaťaženie, domáci sa tomu skôr vyhýbajú. Zvážte pre a proti tohto faktu.
- Dávajte si pozor na rozhodnutia, ktoré robíte na základe ústne podanej informácie. (Nebudem a ani nechcem tvrdiť, že sa všetci mýlia, alebo že máte chcieť všetko písomne, ale na základe toho, že architekt si myslel, že strecha sa môže zhodiť bez povolenia, mne vznikla pokuta 400 tisíc. A je to môj problém, nie architektov, ten svoje tvrdenie jednoducho poprie a je z toho von.)
- S ľuďmi na úradoch nepohnete. Štátna správa je asi všade rovnaká. Tu váš úspech závisí jedine od toho, ako váš maklér osobne vychádza s daným úradníkom. (Tuším jediná situácia, kde sa človek cíti ako doma.)
A na záver:
Zmierte sa s tým, že ak skúsite čokoľvek z toho, čo radím, nebudete obľúbení. Určite vám dajú najavo, že „takto sa to u nich nerobí“. Buď si budete stáť za svojím, alebo v rámci „kľudu v rodine“ ustúpite. Ale rozhodnite sa pre jedno a za jazdy to nemeňte. Ja som najprv ustupovala, potom začala jačať. Výsledkom je, že ani reálne nemám, čo som už dávno mala mať, aj sú na mňa všetci alergickí.
Takže, moje názory viete, názory realitky si pri kúpe určite vypočujete a rozhodnite sa podľa seba. Ako hovorí ďalšia moja obľúbená veta:
„Svoju cestu do pekla si každý nájde sám.“
